Predsa som si len povedala, že to skúsime. No samozrejme som nechcela byť za hlupaňu, ktorá nevie využiť svoj potenciál. Začali sme anglickými pesničkami – veď som mu už spievala po slovensky, deti majú radi melódiu, všetko hudobné a rytmické sa im ľahšie pamätá. Tie anglické detské pesničky som moc neovládala, učili sme sa ich spolu. Mali sme pár favoritov, ktoré sme spolu spievali a pozerali dookola.

Bola som rada, že angličtinu vníma pozitívne, lebo sa z tých pesničiek tešil a dokonca opakoval posunky a tančeky. Páčili sa mu písmená a čísla, farby pomenoval najskôr po anglicky, až potom po slovensky. Potešilo ma to, ale zároveň vystrašilo – prečo to hovorí po anglicky skôr ako po slovensky? Robím to správne? Okrem tých videí potrebujem ešte niečo.

Nechcela som, aby to skončilo iba ako pozeranie videí a opakovanie anglických slovíčok – výslovnosť chytal peknú – deti vedia super napodobňovať takže také malé deti určite pochytia peknú výslovnosť  prízvuk. Niečo sa na neho nalepilo ale stále mi niečo chýbalo.

Potrebovala som ale nejaký návod, lebo som to naozaj nevedela uchopiť. Vyskúšali sme kurz angličtiny pre najmenšie deti. Lektorka používala rôzne aktivity, pracovný zošit, videá, deti sa učili pesničky, k tomu rôzne pohyby a ukazovačky. Príbeh kreslených dinosaurov Jakuba zaujal, a ja som začala uvažovať ako niečo podobné priniesť aj do našej jazykovky.

Začala cesta hľadania toho správneho prístupu. Bolo to v podstate pokus/omyl. Hľadala som čo všetko existuje pre deti a je dostupné na Slovensku. Bolo toho veľa, niektoré metodiky som sa dokonca sama vyškolila. Stále to ale nebolo to pravé. Hovorím si, aspoň sme začali...

Hľadanie toho správneho prístupu a metodiky bolo spojené aj s úplne novým svetom vzdelávania detí. Obklopovali ma odborné výrazy, ktoré som dovtedy nepočula (no možno kedysi dávno na univerzite v rámci pedagogiky a psychológie, vtedy som tomu ale neprikladala žiadnu dôležitosť, lebo deti som učiť neplánovala). Postupne som začala chápať, čo je rečové centrum detí (otvorené do veku 6 rokov a vraj sa v tomto období deti najľahšie učia cudzie jazyky), celková fyzická odpoveď ako reakcia na hovorené pokyny a mnohé iné.

Kto hľadá, nájde. Našla som aj ja metodiku založenú na tom, že deti sa učia prirodzene, cez hry a aktivity v angličtine a v podstate si ani neuvedomujú, že to všetko robia v cudzom jazyku.  Začali sme v deťoch budovať vzťah k angličtine, záľubu v tomto jazyku, lebo sa veľa hrali, a z hodín odchádzali veselé. Všetko podstatné sa naučili s lektorom.  Ja som sa v tom čase rozhodla, že budeme učiť prostredníctvom rodených hovorcov. Dôvodom bol prízvuk, výslovnosť, reálna angličtina  a celkový pozitívny prístup lektorov. Bolo mi to blízke kultúrne i osobne, lebo som mala skúsenosti zo strednej školy s americkými lektormi, a strávila som 1 rok na vysokej škole v USA.

Jakub si vytvoril pozitívny vzťah k jazyku, nebojí sa komunikovať, do angličtiny prepne úplne automaticky, zapojí sa do debaty, pozerá videá v angličtine. Má  krásnu výslovnosť a prízvuk, angličtinu sa učí s ľahkosťou. Pravdou je, že Jakub mal kopec „výhod“:  mame jazykovú školu, tým pádom mal vždy prístup k zahraničným lektorom a prístup k vzdelávaniu. Všetko sa ale učil iba na Slovensku.

Spôsob učenia detí a začiatky už v škôlkárskom veku vyvolali záujem rodičov a nadšenie detí. Ročne sme učili okolo 500 detí, každým rokom narastal počet lektorov. Rodičia sa ma neustále pýtali, kedy s deťmi začať, ako ich učiť, či ich dať do anglickej škôlky, ale prišli aj otázky na to, ako deti učiť doma. Pravdupovediac som nad tým veľmi neuvažovala, veď máme jazykovku a native lektorov....a to som si myslela, že to mám všetko pokryté a nič iné ma už nemôže prekvapiť.

Narodila sa Laura a opäť dilema – ako s ňou začať už skôr ako s Jakubom? Jakub začal s angličtinou intezívnejšie a systematickejšie až ako 3-ročný. Nešlo by to aj skôr? Korona a hnutie Sme doma „pomohlo“ / naštartovalo

Počas korony mal Jakub angličtinu aj španielčinu online z domu – každý deň. Lauru nesmierne zaujímalo čo sa to deje a hlavne to boli iné zvuky, iné hlasy. Neustále sa motala okolo Jakuba, tak som jej skúsila pustiť anglické videá – dovtedy viac vnímala slovenčinu ale pravdupovediac som ani neskúšala - veď mám ešte čas.

Keďže mama by mala hovoriť na dieťa rodnou rečou, dohodli sme sa s manželom, že po anglicky skúsi na Lauru rozprávať on. Neustálym opakovaním sme docielili to, čo pri rodnom jazyku – začala reagovať aj na anglický pokyn, prestala sa báť toho jazyka. Na svoju stenu postupne narazil aj manžel – nemám systém, poraď mi nejaké aktivity, ako jej to mam povedať jednoducho? Mal tie klasické obavy – nenaučím ju niečo zle? Nesprávne? Je moja výslovnosť dosť dobrá?

Začala som viac zaujímať o to, ako zaujať také malé dieťa, čo robiť aby nebola zmätená. Postupone sme začali zapájať anglické slovíčka a frázy do jej aktivít – ak sme kreslili, hovorili sme si farby – teda ja som hovorila a ona skor počúvala. Ak sa hrala so zvieratkami, pustili sme si old mac donald had a farm. Ked lepila nálepky, pomenúvali sme veci na obrázkoch.

Majú tie moje deti talent na jazyky po mne? 

Keď dieťaťu vytvoríme to správne prostredie, dokáže sa naučiť akýkoľvek jazyk. Každé dieťa má talent na jazyk. Je škoda nevyužiť detský potenciál naplno vtedy, keď sa dieťa učí najľahšie. Výslovnosť a prízvuk, ktoré dieťa pochytí v tomto veku mu zostane na celý život. Dieťa napodobňuje zvuky zvierat, napodobní aj zvuky cudzích slov.

Poďme spolu objaviť a podporiť detské talenty. Pridajte sa do skupiny Talentíky na jazyky na FB.